Hazardér Banáš a štátnik Kiska

Autor: Vladimir Janov | 14.3.2016 o 13:13 | Karma článku: 12,16 | Prečítané:  3069x

Kúzlo nechceného. Aj tak by sa dal nazvať tanec na tenkom ľade Jozefa Banáša v jeho nedávnom článku, ktorým nešťastne oslovil aj menej "slušných" Kotlebovych voličov. Pán prezident bol nekompromisnejší a dejiny si to budú pamätať.

Jozef Banáš. Pre niektorých "len" menej slávny otec slávnejšej dcéry, pre iných dosť úspešný politik a najmä diplomat, pre ďalších vynikajúci spisovateľ s osobitým a veľmi trefným pohľadom na veci (nielen) verejné. Osobne som ho začal pozitívne vnímať o niečo skôr ako istá skupina ľudí, ktorú jeho článok v posledných dňoch náramne potešil.

Pán autor v ňom celkom sebaisto vyjadruje presvedčenie, že Kotlebovi voliči nie sú žiadni fašisti. Nazval ich “slušnými no zúfalými” ľudmi, ktorých voľba bola len výrazom odporu. Rešpektujem a obdivujem fakt, že pán Banáš precestoval takmer celé Slovensko a to, čo videl, čo zažil, s kým sa rozprával, ho oprávnilo vysloviť takýto názor. Verím tomu, že títo ľudia sa fašistami ani neonacistami necítia byť.

Verím tomu, že vo svojich každodenných životoch riešia skôr problémy, či ešte zajtra pôjdu do práce, či si v obchode kúpia mlieko a maslo alebo len to maslo. Je jasné, že bolo vážnou chybou ostatných politických strán a ich “frontmenov”, že práve oni sa s týmito ľuďmi nerozprávali, neponúkli im dôveryhodnú alternatívu na riešenie ich každodenných, často existenčných problémov. Takisto ale verím tomu, že pri presviedčaní týchto “slušných” ľudí hral Kotleba na ich emócie, že väčšina jeho návrhov je príliš naivná, odvážna, nesprávna pre Slovensko a častokrát ani nereálna (čo už dokázal vo svojej funkcii predsedu BBSK). 

Pri svojich cestách si však asi pán Banáš nemal čas dať pivko niekde v pube v malej slovenskej obci. Možno by tam uvidel napumpovaných lysohlavcov oslavovať výhru Ľudovej strany a možno by si aj vypočul ich "čienobiele" debaty. Možno tiež nezachytil to, že hneď po voľbách v bratislavskej električke hajlovali “náckovia”, to všetko aj pred očami detí. Možno mu nikto nezdelil, že na odhľahlejších miestach si títo “sluční a zúfalí ľudia” na Kotlebovu výhru len tak strieľajú z kalašnikovov. Možno si na Facebooku kvôli zaneprázdnenosti nevšimol obrovský nárast navzájom sa burcujúcich rasistických a xenofóbnych komentárov. Možno nevie, že stále viac a viac sa medzi priateľmi praje "pekný biely deň". Pán Banáš si jednoducho neuvedomil (alebo nechcel?), že jeho analýza sa na Internete dostane viac do povedomia “neslušných” ako “slušných” voličov ĽSNS. Že ich posilní, posmelí, dá im mandát.

Svojimi názormi nepriamo a nešťastne ospravedlnil existenciu tejto strany a našepkal rasistom, antidemokratom a anarchistom ako jednoducho a účinne obhájiť svoje výroky a správanie - robíme to predsa z odporu, sme slušní no zúfalí ľudia. Dôkaz, že sa táto rada účinne uchytila je, že len ja som ju vo svojom blízkom okolí počul v posledných dňoch už viackrát. Tragické a nebezpečné! 

Chudoba, nerozvinutá demokracia, túžba po autokratívnej vláde, neexistujúca alternatíva k socialistickým a ľavicovým ideológiám, použitie sociálnej či socialistickej rétoriky príťažlivej pre robotnícku vrstvu, nacionalizmus a neznášanlivosť voči rasám - to boli hlavné príčiny vzostupu nacizmu v Nemecku. Vo veľa ohľadoch podobné tým, ktoré vystrelili nahor Kotlebu, s malým doplnkom  a tým je neznášanlivosť na základe iného náboženstva.

Ako niekdajší druhý najvýšší predstaviteľ NATO dnes Jozef Banáš zpochybňuje a relativizuje naše členstvo. Píše, že domoobranu maju predsa aj Švajčiari. Podobne ako Kotleba, nepovedal aj to “B” a to fakt, že majú vybudovaných 8000 bunkrov, polovica ľudí ma zbrane a všetci spôsobilí muži majú povinnosť isť v prípade núdze bojovať. 20 000 mužov sa takisto musí každoročne zúčastniť povinného niekoľkotýždňového výcviku. Skúsme si vyrátať, čo by nás táto sranda stála a či skutočne nie je bezpečnejšie, pohodlnejšie a lacnejšie byť v “západnom” zväzku. 

Členstvo v EÚ nie je zďaleka tak príjmená záležitosť ako sex, ale jedno majú spoločné - lepšie je byť dnu ako von. Nie sme ani tak bohatí, ani tak slávni a vyspelí, aby sme sa svojím vystúpením obišli bez negatívnej nálepky v očiach zahraničia - investorov, politkov, obchodníkov či turistov. Niektorí Slováci majú krátkodobú pamäť, preto im na jej “občerstvenie” narvhujem, nech si zájdu do Srbska, Macedónska alebo aj Chorvátska a pokecajú s ľuďmi, či im je skutočne lepšie byť mimo EÚ, NATO a Schengen.

Ďalším smutným Banášovým postojom v jeho článku bol však nesúhlas s rozhodnutím pána prezidenta Kisku nepozvať na povolebnú debatu Mariána Kotlebu. Odvážim sa napísať jednu historickú pararelu.

V prvých demokratických voľbách po revolúcii, v roku 1990, sa do československého parlamentu okrem víťazného Občianskeho fóra dostali aj porazení komunisti. Václav Havel ich však na povolebné debaty nepozval. Jasne ukázal, že "tudy cesta nevede”.

Štátnika totiž od obyčajného politika odlišuje schopnosť vidieť veci v súvislostiach, povýšiť záujmy krajiny nad tie svoje, zobrať na seba zodpovednosť, odvaha porušiť zaužívané zvyky a stratiť sympatie časti občanov. A to všetko v prospech tzv. “vyššieho princípu”. Vyšší princíp, ktorý hovorí o tom, že ak by Kotlebu do paláca pozval, zaradil by ho tam, kam nepatrí - do demokratického sveta. Potvrdil by len tragický omyl ministerstva vnútra, ktoré Ľudovú stranu zaregistrovalo. Vo vyspelej demokracii by sa to stať nemohlo. Doteraz pre mňa ostáva záhadou, ako jej vznik dvaja Róbertovia pod svojou mocou vôbec dovolili. Vypomstilo sa im to. ĽS sa nakoniec ukázala ako ich priamy súper, keďže k sebe vo voľbách pritiahla najviac práve voličov Smeru, až 18 percent.

Úlohou uvedomelého a vyspelého štátu je zabrániť vzniku takým extrémistickým stranám, ktoré tieto frustrované a ľahko ovplyvniteľné masy vedia ovládnuť a vytvoriť si z nich svoj mocenský nástroj. Ako povedal americký filozof Santayana: Kto si nepamätá vlastnú minulosť, ten je nútený si ju znova prežiť. 

Nikdy som sa s kamošmi na politike nepohádal. Rešpektujem každý iný názor. Ale teraz cítim, že práve v rámci tohoto vyššieho princípu dokážem odísť od spoločného stola, nech je akokoľvek naložený. Pretože tu už nejde o politický postoj, ale o dobro a zlo.

V tejto situácii som rád, že som lysý a biely. Som rád, že sa bez strachu môžem na Slovensko kedykoľvek vrátiť. Ísť na bratislavskú diskotéku, kde ma potetovaný náckovia s úsmevom na tvári pustia, zamieriť do menších miest a obcí, na môj rodný východ, kde sa nestanem žiadnym podozrivým elementom.

Čo keby som bol ale dobrým lekárom s čiernou pleťou, ktorý žije v Banskej Bystrici a zachraňuje životy “bielym” Slovákom? Mal by som slovenské občianstvo, platil by som tu dane, rešpektoval všetky kultúrne a spoločenské hodnoty a predsa by som sa bál prejsť s rodinou po večerných uliciach. Prečo by som sa mal báť?

Čo keď sa zaľúbim do peknej mulatky, budem mať deti tmavšej pleti a rozhodnem sa vrátiť na Slovensko? Prečo by som mal rozmýšľať vrátiť sa? 

Pápež Ján Pavol II. pri zničení iného zla, komunizmu, povedal dve pamätné slová: Nebojte sa. Nebojme sa zaujať jasný postoj. Pretože čím viac bude takýchto polopravdivých a zľahčujúcich článkov, tým viac sa zo skrytých rasitov a “slušných no zúfalých” ľudí stanú ľudia neslušní, otvorení, posmelenejší, odvážnejší, hlasnejší a mocnejší. Aby sme sa raz s našimi deťmi neprebudili do “krásneho bieleho dňa”.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?